
Telo nerobí chyby. Aj ťažoba alebo kŕče po jedle môžu byť jeho volaním o pozornosť.
Poznáš ten pocit, keď sa naješ a namiesto príjemného nasýtenia príde ťažoba?
Máš pocit, akoby ti jedlo zostalo stáť v žalúdku. Si unavená, spomalená a najradšej by si si ľahla. Niekedy sa pridá tlak, nafúknutie alebo dokonca nepríjemné kŕče v žalúdku či v brušnej dutine.
Najjednoduchšie vysvetlenie býva:
Asi som toho zjedla priveľa.
Lenže množstvo jedla nemusí byť jediným dôvodom. Niekedy nejde iba o to, koľko si zjedla, ale aj o to:
Kŕče v žalúdku som kedysi mávala pomerne často.
Dlho som ich považovala za bežnú súčasť svojho života. Myslela som si, že takto mám jednoducho nastavené telo a musím sa podľa toho zariadiť.
Keď sa dnes pozerám späť, vnímam, že veľkú úlohu u mňa pravdepodobne zohrávala aj psychika. Kŕče sa objavovali najmä v obdobiach, keď som bola pod tlakom, preťažená alebo som v sebe niesla priveľa napätia.
Žalúdok bol možno len miestom, cez ktoré sa ozvalo niečo, čo sa začalo úplne inde.
Podľa Anthonyho Williama môže nadmerný alebo dlhodobý stres zaťažovať nadobličky. Adrenalín, ktorý sa pri strese uvoľňuje, môže následne dráždiť citlivé nervy a sliznice tráviaceho traktu a zároveň pridávať ďalšiu záťaž pečeni.
Ja to vnímam ako určitú reakciu druhého rádu: psychické preťaženie sa nemusí prejaviť iba pocitom nervozity. Jeho následky môžeme pocítiť aj fyzicky – napríklad práve v žalúdku.
Nedávno som sa najedla v reštaurácii a po obede som dostala celkom výrazné kŕče.
Necítila som ich iba priamo v žalúdku. Boli skôr niekde v brušnej dutine. Prekvapilo ma to, pretože takéto problémy už dnes nemávam tak často ako kedysi.
Začala som si preto všímať širšie súvislosti.
Bola som mimo svojich bežných koľají. Jedla som iné jedlo, než na aké je moje telo zvyknuté, nevedela som presne, ako bolo pripravené, a v ten deň mi chýbala aj moja zelerová šťava.
Netvrdím, že viem s istotou určiť jedinú príčinu. Mohlo sa spojiť viac vecí naraz:
Práve preto nechcem hodnotiť jedlo iba slovami „dobré“ alebo „zlé“. Oveľa užitočnejšie je všimnúť si, v akom stave sme k nemu prišli a ako naň naše telo reagovalo.
Podľa Anthonyho Williama môže mať oslabené trávenie súvislosť aj s preťaženou alebo stagnujúcou pečeňou.
Pečeň vytvára žlč, ktorú telo potrebuje najmä na spracovanie tukov. Ak je dlhodobo zaťažená, žlč môže byť podľa jeho učenia slabšia. Väčšia záťaž potom zostáva na žalúdku a jeho tráviacich šťavách.
Ak zároveň žalúdok nevytvára dostatok kvalitnej kyseliny chlorovodíkovej, tuky a bielkoviny sa nemusia rozložiť dostatočne. Jedlo môže zostať v tráviacom trakte dlhšie a my môžeme cítiť:
Anthony William preto spája oslabené trávenie nielen so žalúdkom, ale aj s pečeňou, tvorbou žlče a stavom tráviaceho traktu.
To však neznamená, že každá bolesť brucha automaticky pochádza z pečene. Kŕče môžu mať rôzne príčiny a jeden príznak nám nedáva hotovú diagnózu.
Veľký hlad sám osebe nemusí byť prvotnou príčinou žalúdočných kŕčov. Môže však vytvoriť situáciu, v ktorej citlivé trávenie dostane poriadne zabrať.
Keď sme veľmi hladné, často:
Telo, ktoré bolo dlho bez energie, musí zrazu spracovať veľké množstvo jedla.
Preto sa mi osvedčilo nenechať hlad zájsť až do stavu, keď mám pocit, že by som zjedla čokoľvek, čo uvidím.
Keď cítiš, že si už veľmi hladná a hlavné jedlo ešte len pripravuješ, môžeš telu ponúknuť malé množstvo prirodzenej glukózy.
Môžeš si dať napríklad dve až tri datle, dve až tri sušené figy, malú hrsť hrozienok, alebo trochu kvalitného medu.
Nejde o ďalšie plnohodnotné jedlo ani o to, aby si sa sušeným ovocím zasýtila.
Ide o malú pomoc, ktorá dodá telu rýchlo dostupnú energiu. Vďaka nej nemusíš k hlavnému jedlu sadať úplne vyhladovaná a zjesť ho v napätí a príliš rýchlo.
Podľa Anthonyho Williama je glukóza dôležitým zdrojom energie pre pečeň. Napríklad datle jej dodávajú rýchlo dostupné palivo, ktoré môže využívať pri svojich funkciách.
Netvrdím však, že pár datlí vyrieši príčinu opakovaných kŕčov. Je to len jeden malý krok, ktorý môže zabrániť tomu, aby sme svoje už aj tak citlivé trávenie zaťažili extrémnym hladom a následným nárazovým jedením.

Svoje tráviace problémy som mala pravdepodobne už odmalička. Dlhé roky však zostávali prehliadané.
Prístup bol približne takýto:
Takto máš nastavené telo. Takto ti funguje. Musíš sa podľa toho zariadiť.
A tak som sa zariadila. Naučila som sa s problémami existovať namiesto toho, aby som sa pýtala, prečo vznikajú a čo sa mi nimi telo snaží povedať.
Skutočná pomoc prišla až približne v mojich 55 rokoch, keď som sa začala svojmu telu venovať oveľa viac. Začala som si všímať jeho reakcie, hľadať súvislosti a postupne som objavila aj knihy Anthonyho Williama.
Nebola to jedna zázračná zmena zo dňa na deň.
Bolo to množstvo malých krokov, vďaka ktorým som prestala brať svoje problémy ako nemennú súčasť života.
Ak aj ty cítiš po jedle ťažobu, tlak alebo občasné kŕče, skús si najbližšie položiť niekoľko otázok:
Nemusíš hneď všetko meniť ani vyraďovať množstvo potravín.
Najskôr pozoruj.
Niekedy nám telo nehovorí: „Toto jedlo už nikdy nejedz.“ Možno nám iba ukazuje, že potrebuje inú porciu, jednoduchšiu kombináciu, menej tuku, viac pokoja alebo väčšiu podporu trávenia.
Občasná ťažoba po nezvyčajnom jedle je niečo iné než silná alebo opakovaná bolesť.
Ak sa kŕče vracajú, sú intenzívne, zhoršujú sa alebo ich sprevádza vracanie, krv v stolici, nevysvetliteľné chudnutie, horúčka či iné nezvyčajné prejavy, nečakaj iba na to, či problém sám prejde. Obráť sa na lekára.
Pozorovanie tela je dôležité. Rovnako dôležité je však vedieť, kedy už potrebuje odborné vyšetrenie.
Telo nerobí chyby. Keď sa ozýva opakovane alebo veľmi hlasno, zaslúži si našu pozornosť – nie iba ďalšie potlačenie príznaku.